Adventný špeciál III.
„Lucia noci upíja, ale dňa nepridá.“
(13. december)
Sviatok sv. Lucie bol úplným vyvrcholením Stridžích dní. Ľudia verili, že práve bosorka Lucia mala najväčšiu a najsilnejšiu magickú moc. Aj preto bol kedysi 13. december považovaný za najkratší deň z celého roku, reálne najkratším je však deň, ktorý predchádza zimnému slnovratu, 21.december.
Na sv. Luciu sa mladé dievčatá obliekli do bielych plachiet, na hlavy si zaviazali biele šatky a tvár si poriadne pomúčili, aby ich nebolo poznať. S husím krídlom v ruke chodili po všetkých domov a vymetali z nich zlé čarovné sily. Všetok prach v dome pozmetali do stredu izby. Dievčina súca na vydaj musela prach vyniesť von na krížne cesty a počkať kadiaľ zafúka vietor. Povera totiž vravela, že odkiaľ vánok zafúka, odtiaľ si dievča nájde ženícha. Popritom sa bosoráctvo v tzv. „luckách“ nezaprelo. Po dedine strašili malé deti a kázali im aby boli slušné a poslúchali svojich rodičov. Deti sa preto ešte za svetla utekali domov skryť, zamykali ploty a domy, aby ich „lucky“ nenašli.
Dievčatá verili, že aj kúzelná moc sv. Lucie im môže ukázať za koho sa vydajú. Veštilo sa z dvanástich papierikov. Dievča si na 10 z nich napísalo chlapčenské mená, na jedenásty slovo smrť a na posledný stará panna. Každý večer od Lucie až po Vianoce jeden papierik hodilo do pece a spálilo. Posledný papierik otvorilo na Štedrý deň a práve ten jej ukázal jej osud.
Sv. Lucia bola okrem iného aj patrónka ženských domácich prác. Na jej počesť bol v tento deň úplný zákaz priasť, šiť, či vykonávať iné ručné práce. Hovorilo sa, že sama sv. Lucia na dodržiavanie tohto zákazu dozerala a kto by ho nedodržal toho by poriadne zbila.
Na Luciu vraj po svete chodilo najviac bosoriek a človek ich mohol stretnúť na každom kroku. Zakázané boli i vohľady, lebo i tam by mohol chlapec stretnúť ozajstnú bosorku, ktorá by mu počarovala.
Chlapci, ktorým nechýbala odvaha si v tento deň mali začať vyrábať „luciin“ stolček. Ten mal byť postavený len z dreva bez pomoci kovových klincov. Ak na ňom každý deň urobili kúsok roboty a dokončili ho 24. decembra, mali si ho zobrať so sebou na polnočnú omšu. Povera totiž vravela, že keď si naň v kostole sadnú uvidia všetky bosorky tancujúce okolo oltára. Ak však mládenca bosorky zbadali, musel rýchlo utekať z kostola preč a rozhadzovať za sebou mak. Ten mal bosorky spomaliť, pretože ho za ním zbierali. Ak by totiž chlapca chytili, tak by ho roztrhali. Bezpečie našiel len vo vlastnom dome, kde sa strigy už neodvážili vstúpiť.
zdroj: www.canva.com
Naopak jedna povera vravela, že ten kto si od Lucie každý večer uviaže na šnúrke uzlík a zoberie si ju na polnočnú omšu, bude pred hrozivými strigami ochránený.
Na hornej Nitre sa večer pripravovalo pre Luciu i pohostenie. Na stole ju čakal chlieb a pohár vody. Ľudia totiž verili, že Lucia v noci navštevuje každý jeden dom a keď chlieb nachystaný nebude, urobí niekoho z rodiny nešťastným.
Súčasťou pohostenia mohli byť aj tradičné sladké alebo slané koláče, ktoré rovnako nemohli chýbať ani na štedrovečernom stole. Pôvod niekoľkých sviatočných receptov sa viaže i na hornonitriansky región.
Z Malinovej poznáme recept na tzv. „štríca“, vianočný kysnutý koláč. Do múky sa pridalo jedno vajíčko a kvások. Po poriadnom vymiešaní a vykysnutí bolo cesto pripravené na plech. Keďže ide o slaný koláč na cesto sa pridala opražená slaninka a kúsky cibule. Pred pečením ho bolo treba ešte poriadne potrieť masťou.
V obci Valaská Belá zas piekli belanskú babu. Do rozdrvených surových zemiakov pridali krúpy, vodu, olej, soľ, korenie, cibuľu, cesnak, majoránku a trochu mäty. Tieto ingrediencie sa postarali o jej unikátnu chuť. Polovica hmoty sa vyliala na plech a poukladalo sa na ňu údené mäso. Za ním nasledovala druhá polovica zmesi a šup s výtvorom do rúry. Recept je dodnes v dedine veľmi obľúbený, dokonca aj mimo vianočných sviatkov.
Vo Valaskej Belej však nezabudli ani na maškrtné jazýčky. Pre milovníkov sladkých dobrôt sa piekol gápelský koláč. Na kysnuté cesto stačilo ponatierať slivkový lekvár, koláč posypať cukrom a škoricou a dobre upiecť.
V prievidzskej časti Necpaly si tiež prišli na svoje. Z múky, soli, cukru, mlieka droždia a roztopeného masla sa piekla vianočná štóla. Podľa chuti do nej mohla gazdiná pridať sušené ovocie, hrozienka, mandle, či rum. Cesto sa pred pečením upravilo do tvaru valca.
Rovnako spomenieme sviatočnú caltu, ktorá nebola len súčasťou svadobnej hostiny, ale aj vianočných dní. Vo Veľkej Lehôtke ju pripravili tak, že do polohrubej múky pridali kvások, cukor, maslo, dva žĺtky, mlieko, štipku soli a za hrsť hrozienok. Vykysnuté cesto rozštvrtili a štvrťky pospletali dokopy. Do zlatista upečená calta lákala celú rodinu.
Najznámejším koláčom, ktorý je tradičnou súčasťou Vianoc aj v súčasnosti, je štedrák. Svoje meno dostal nielen vďaka hojnému počtu plniek, ale najmä preto, že sa piekol výhradne na Štedrý deň. Vykysnuté cesto sa rozdelilo na štyri rovnaké časti. Jedna z nich sa potrela lekvárom a zakryla druhou. Na tú sa zas naniesla orechová plnka. Po pridaní tretej časti nasledovala maková náplň a na poslednú patrila tvarohová. Pri pomalom pečení štedráka si celá domácnosť užívala jeho príjemnú vôňu a tešila sa na jeho lahodnú chuť.
Pečenie regionálnych dobrôt si môžete vyskúšať i doma podľa receptov z knihy "Takto chutí Horná Nitra", ktorú nájdete na úseku regionálnej literatúry našej knižnice.
zdroj: Hornonitrianska knižnica