Zoznámte sa... s Pavlom Pálffym

Pálfiovský rod vlastnil bojnické panstvo bezmála 300 rokov. Jeho prvým majiteľom z tohto rodu sa stal uhorský palatín Pavol Pálfi (Pálffy), ktorý na Bojnickom hrade panoval tamker 40 rokov.

Gróf Pavol Pálfi sa narodil 19. januára 1592 na hrade Červený kameň významnému vojenskému veliteľovi Mikulášovi Pálfimu a bohatej šľachtičnej Márii Fuggerovej. O otca prišiel ešte ako malý 8-ročný chlapec. Matka Mária však veľmi dbala o výchovu a vzdelanie svojich detí. Školu navštevoval najskôr vo Viedni, odtiaľ prešiel na štúdium do jezuitského kolégia v Olomouci. Univerzitu absolvoval na jeho ceste po Taliansku a vyštudoval právo.

Vyhliadky do budúcnosti mal už od narodenia veľmi nejasné. Ako štvrtorodený syn mal ísť v otcových stopách a zvoliť si vojenskú kariéru. Mladý aristokrat sa však videl skôr na dráhe diplomata. S  právnickým vzdelaním, talentom na jazyky a cieľavedomou povahou mu už nič nestálo v ceste. 

Svoju kariéru sa mu podarilo budovať až v pomerne neskoršom veku. Keď mal 35 rokov, zasadol na významnú pozíciu krajinského funkcionára. V roku 1625 sa stal kráľovským radcom a predsedom Uhorskej kráľovskej komory, čo bol jeden z najvyšších hospodárskych orgánov Uhorska.

V roku 1630 jeho kroky viedli do krajinského snemu v Bratislave. Snem ho poveril dôležitou úlohou, a to prestavbou Bratislavského hradu, ktorý premenil z gotického na prepychové barokové sídlo. 

Medzi ďalšie tituly, ktoré Pavol Pálfi počas svojho života získal patrí napríklad titul krajinského sudcu, uhorského palatína, kráľovského miestodržiteľa, hlavného kapitána Bratislavského hradu, župana Bratislavskej stolice, či "Rád zlatého rúna", ktorý mu udelil španielsky kráľ Filip IV. Na mnohé z nich zabezpečil pre svojich budúcich potomkov aj dedičný nárok.

Popri úspešnom hospodárení a získavaní dôležitých hodností, viedol palatín Pálfi prekvitajúci spoločenský život. Hovorí sa, že vo Viedenských dvorských kruhoch bol akceptovaný, dokonca prevažne obľúbený. Napriek tomu sa Pavol Pálfi takmer stal starým mládencom. Jeho dlhoočakávaná svadba sa konala až keď mal 39 rokov. Oženil sa s barónkou Františkou Máriou Khuen de Belassi, o ktorej ste si mohli v cykle príspevkov „Zoznámte sa...“ prečítať v minulom roku.

Dlhé roky predpokladaného snaženia sa o potomstvo nepriniesli úžitok. Polemizuje sa o tom, že neskoré narodenie prvého syna, znamenalo úmrtie ich prvých detí. V niektorých historických dokumentoch sa spomína dcéra Pálfiovcov, ktorá zomrela veľmi malá v roku 1644. Jedinou overenou skutočnosťou však je, že ich prvý potomok, ktorý sa dožil dospelosti, uzrel svetlo sveta až po 13 rokoch ich manželstva, v relatívne vysokom veku oboch manželov. Prvorodený syn Ján Anton sa páru narodil až v roku 1642 a druhý Ján Karol v roku 1643. Posledným potomkom bola ich jediná dcéra Mária Magdaléna Terézia.

Bohatý majetok palatína Pálfiho sa rozrastal nezávratným tempom. Svoje prvé panstvo, Plavecký hrad, získal v roku 1634. Nie nadarmo je Pavol Pálfi považovaný za jedného z najvýznamnejších staviteľov a mecénov Uhorska v 17. storočí. Stavebné práce neobišli ani jedno z jeho panstiev a hradov. Najaktívnejšie sa palatín venoval stavbe majestátneho Pálfiovského paláca v Bratislave, ktoré malo slúžiť ako hlavné reprezentačné sídlo jeho rodiny.

Jedným z najvýznamnejších krokov bolo pre neho však získanie bojnického panstva. Strategickú polohu Bojníc chcel využiť naplno. Vzkriesil miestny obchod, sprísnil dozor nad výčapom piva a vína a podporoval rôzne odvetvia domácej remeselníckej výroby. Celkové zvýšenie ziskov však pre bojnické panstvo znamenalo i možnú hrozbu nepriateľských nájazdov. Preto sa Pavol Pálfi zameral najmä na zabezpečenie hradu, zlepšenie jeho opevnenia a zrekonštruovanie starých brán.

Významnou súčasťou jeho pôsobenia na Hornej Nitre bola intenzívna rekatolizácia miestneho obyvateľstva. Pavol Pálfi bol od narodenia vedený ku kresťanskej viere a katolíckej cirkvi. Spolu s manželkou Františkou, tiež zarytou katolíčkou, dal z tohto územia vyhnať všetkých evanjelických kazateľov a do kostolov dosadil katolíckych kňazov. V pretláčaní svojej viery však postupoval umiernene, na rozdiel od grófky Františky, ktorá rekatolizácii obyvateľstva venovala všetok svoj čas a nedala sa ničím zastaviť.

Vážne zhoršenie zdravotného stavu viedlo Pavla Pálfiho k napísaniu posledného testamentu, len niekoľko dní pred jeho náhlou smrťou. Prerozdelil v ňom všetok svoj veľkolepý majetok, väčšinu medzi jeho tri deti.  Rovnako v ňom vyslovil mnohé želania a túžby. Väčšina z nich sa venovala najmä výchove a vzdelaniu jeho detí. Dúfal, že z nich vyrastú múdri katolíci, verní svojmu rodu. Iné sa týkali výstavby kostolov vo všetkých obciach jeho panstiev.

Skonal 26. novembra 1653 v Pálffyho paláci v Bratislave. Želal si skromný pohreb a pochovanie v rúchu františkána. Podľa jeho vôle boli jeho pozostatky pochované v rodinnej hrobke v Dóme sv. Martina v Bratislave a jeho oddelené srdce uložené do striebornej schránky v chráme Františkánov v Malackách, v ktorom nechal za svoj život na vlastné náklady vybudovať rodovú kryptu. Dodnes sa jeho srdce však nezachovalo. 

Po jeho smrti darovaný majetok ešte ďalších 20 rokov spravovala jeho manželka Františka, kým si dedičstvo v dospelosti neprebrali ich potomkovia. Bojnické panstvo odkázal svojmu druhorodenému synovi Jánovi Karlovi.

Tento rok si pripomíname už 430. výročie narodenia Pavla Pálfiho, osobnosti veľkého významu nielen pre historický vývoj Hornej Nitry či Slovenska, ale celej Európy.

Viac o Pálfiovskom rode a jeho vývoji nájdete v publikácii "Pálfiovský rod - dejiny, osobnosti, stavebné aktivity, mecenáštsvo a zbierky", ktorú si môžete vypožičať na regionálnom oddelení našej knižnice. 

zdroj: Hornonitrianska knižnica