História vzniku
Verejné knihovníctvo na hornej Nitre sa výraznejšie začína formovať v druhej polovici 19. storočia. Presvedčenie Jána Palárika, že knižnicu možno založiť aj v najchudobnejšej obci, si zobral k srdcu významný kňaz a národný buditeľ - Alexander Bizai, ktorý pôsobil vo viacerých farnostiach nášho regiónu. Jeho zásluhou sa história knihovníctva v regióne datuje už od roku 1864, kedy bola založená verejná cirkevná knižnica v Chrenovci.
V roku 1919 bol na Slovensku prijatý zákon číslo 430/1919 o verejných knižniciach obecných, ktorý v tom čase patril k najlepším zákonom z oblasti knihovníctva v celej Európe. V Prievidzi bola v zmysle tohto zákona verejná knižnica založená v roku 1922. Jej knihovníkom bol Ladislav Leday, obecný úradník, ktorý bol ako knihovník uvádzaný ešte aj v roku 1926.
V novembri roku 1951 bola Radou ONV v Prievidzi založená Okresná ľudová knižnica v Prievidzi. Postupne sídlila v Mestskom dome, v budove ONV, až napokon zakotvila na dlhšie obdobie v suteréne Domu osvety (1952 - 1985). V roku 1985 bola daná do užívania nová účelová budova Okresnej knižnice na Záhradníckej ulici.
Dňa 1. marca 1961 bolo v knižnici vytvorené samostatné metodické oddelenie. Knižnica sa stala metodickým a koordinačným centrom pre verejné mestské a obecné knižnice celého okresu Prievidza.
Knihovníctvo v Prievidzi charakterizujú rôzne iniciatívy ako napr. „Prievidzské hnutie" - výzva prievidzských knihovníkov za zlepšenie práce s knihou, ktorá bola vyhlásená na aktíve dobrovoľných knihovníkov v roku 1958 a postupne sa rozšírila na celé Slovensko. Od 1.1.1991 sa knižnica stala štátnou príspevkovou organizáciou pod priamym riadením Ministerstvom kultúry SR.
Od 1.7.1996 sa na základe rozhodnutia MK SR v rámci transformácie kultúry stala knižnica súčasťou Hornonitrianskeho kultúrneho centra ako jeho špecializovaný útvar, čím knižnica stratila právnu subjektivitu. Bola premenovaná z Okresnej knižnice Prievidza na Hornonitriansku knižnicu Prievidza. Celé kultúrne centrum prešlo ešte v tom istom roku pod zriaďovateľskú pôsobnosť Krajského úradu v Trenčíne. Pre knižnicu administratívne začlenenie do HNKC znamenalo výrazné zhoršenie podmienok, predovšetkým v doplňovaní knižničného fondu. V roku pred vznikom kultúrneho centra bolo na nákup knižného fondu vyčlenených 597 964.- Sk, v roku zániku HNKC (1999) už iba za 37 172.- Sk.
K ďalšej zmene dochádza od 1.4.2002, kedy sa zriaďovateľom knižnice stal Trenčiansky samosprávny kraj so sídlom v Trenčíne.
Od 1.7.2005 boli od knižnice oddelimitované jej tri pobočky s fondom viac ako 46 tis. kníh pod zriaďovateľskú pôsobnosť mesta Prievidza, z ktorých vznikla samostatná Mestská knižnica M. Mišíka Prievidza.
