Povesť o Čiernej pani

Na začiatku 15. storočia zavítali na Bojnický hrad jeho noví majitelia, členovia talianskeho rodu Noffry. Hrad však neobývali dlho. Významný rod nečakane a rýchlo vymiera a nadobro zaniká. Po nich na bojnickú scénu už prichádza veľký panovník Matej Korvín.

S Noffryovcami sa teda v celkovej histórii mesta Bojnice a jeho hradu nespája mnoho. Ich vplyv môžeme pozorovať najmä pri bojnických sakrálnych pamiatkach. Svedomite sa starali o Kostol sv. Martina a založili pri ňom i kaplnku sv. Žofie. Práve táto kaplnka sa napokon stala miestom ich posledného odpočinku. To dokazuje aj testament Kataríny Noffry, z ktorého sa dozvedáme, že pod kaplnkou boli pochované jej deti a aj ona sama si želala nájsť tam večný odpočinok.

Práve ku krásnej Kataríne Noffry sa však viaže aj jedna z bojnických povestí, ktorá má hovoriť o tragickom konci jej života.

V stredoveku si na Bojnickom hrade šťastne nažíval jeden šľachtický pár. Manžel bol veľmi váženým a odvážnym pánom a jeho krásna manželka priam stelesneným anjelom. Svojho muža nadovšetko milovala a bola mu neskonale verná.

Jedného dňa však pán hradu musel odísť na bojisko. Jeho verná manželka onedlho zistila, že v nej rastie nový život a oddane čakala na jeho návrat. Z boja sa mu podarilo vyviaznuť živému a radostne sa vrátil domov.

V hrade sa ale počas jeho neprítomnosti veľa zmenilo a zavládla tam hrozná zloba. Zákerní a závistliví príbuzní mu zaklamali, že ho manželka podviedla. Celé noci vraj prehýrila s cudzími rytiermi a šľachticmi. Ani dieťa, ktoré má v náručí, vraj nie je jeho ozajstným potomkom, len akýmsi ľavobočkom.

Hradná pani darmo plakala, sľubovala vernosť a snažila sa dokázať svoju nevinu. Jej manžel napokon uveril klebetníkom a nie jej úprimným slovám. Povedal, že o jej osude nechá rozhodnúť boží súd. Zákernej rodine sa však podarilo presvedčiť aj sudcu. Ten rozhodol, že hradná pani i s ľavobočkom musí skočiť z Huňadyho veže. Vraj ak je nevinná, tento skok zázrakom prežije, no ak je vinná, na dne hradnej priekopy ju čaká smrť.

V súdny deň sa všetci obyvatelia Bojníc zbehli okolo veže a so zatajeným dychom čakali na výsledok. Mnohí dúfali, že si tento nezmyselný nápad súd alebo hradný pán rozmyslia, no nestalo sa tak. Nevinná zámocká pani, odetá v čiernych šatách a s dieťatkom v náručí, poprosila Boha o pomoc a vrhla sa z vysokej veže do hlbokej hradnej priekopy. Na dno však napokon nedopadla a vzniesla sa do nebies. Zahanbený hradný pán si konečne uvedomil ako sa vo svojej manželke zmýlil.

O chvíľku sa čosi s veľkým rachotom zrútilo do priekopy. Zvedavé osadenstvo bežalo sa hneď pozrieť na čudesný jav. Na mieste, kde mala podľa správnosti ležať mŕtva zámocká pani, boli len jej čierne roztrhané šaty a niekoľko rozbitých hláv s vyplazenými jazykmi. Boli to vraj hlavy závistlivcov a klebetníkov, ktorí takto zaplatili za svoje hriechy. Skormútený zámocký pán, sám sebou sklamaný, utiahol sa naveky do kláštora.

Okolo Huňadyho veže vraj odvtedy počuť desivé náreky zlomyseľníkov. Začujú ich však len tí, ktorí nikdy neklebetili a nikoho neohovorili. Po komnatách Bojnického zámku sa tiež potuluje čierny prízrak. Je to duša „Čiernej pani“, ktorá nikdy nenašla pokoj.

Povesť o tragickom osude čiernej pani si môžete prezrieť i v krátkom videu: https://fb.watch/liLtEX7zMm/