Povesť o Pókyho dukátoch

Matej Korvín, milovaný panovník ale aj veľký záletník, mal niekoľko manželstiev, ale ani jedno z nich mu neprinieslo kráľovského dediča. Keď zistil, že ani jeho tretia manželka, princezná Beatrix Aragónska, mu nikdy neporodí dieťa, rozhodol sa priznať ľavobočka Jána Korvína za svojho syna a jediného nástupcu na kráľovský trón.

Ján Korvín sa narodil 2. apríla 1473 v Budíne, ako následok tajnej lásky medzi kráľom Matejom Korvínom a pôvabnou meštiankou Barbarou Edelpöck. Ako 4-ročný dostal kráľovskú výchovu a rokmi z neho jeho otec spravil jedného z najbohatších ľudí v krajine, pretože chcel aby si ho ľud vážil a prijal ho za svojho panovníka. Kráľ Matej sa tiež pokúsil o výhodné manželstvo pre svojho potomka, keď mu vybavil zasnúbenie z talianskou princeznou Biancou Máriou Sforza. Ich manželstvo však bolo, kvôli intrigám kráľovej manželky Beatrix, zrušené.

Matej Korvín však nečakane zomrel skôr, ako sa mu podarilo z Jána spraviť kráľa. Ako 18-ročný sa stal sirotou. Po otcovi však zdedil veľké majetky. Medzi nimi aj Bojnický hrad, ktorý si Ján vybral za svoje hlavné sídlo a reálne ho aj obýval. Práve na obdobie jeho pobytu na hrade sa vzťahuje i jedna z bojnických legiend.

Povesť hovorí, že koncom 15. storočia si vraj Ján Korvín nažíval na hrade i zo spomínanou snúbenicou Blankou Sforzovou. Zamilovaný pár si veľmi obľúbil bojnické panstvo a najmä krásne kúpele. Na správu hradu však budúci panovník nemal čas a zveril ho do rúk novému kastelánovi Petrovi Pókymu.

Póky sa prezentoval ako verný a spravodlivý človek. V skutočnosti to bol ale veľmi chamtivý a krutý muž. Svojich pánov podlo klamal a okrádal a vysokými daňami zdieral i poddaných. Póky si dokonca privlastnil aj liečivý prameň v bojnických kúpeľoch, ktorý dovtedy slúžil všetkým. Po novom musel každý kastelánovi za kúpanie draho zaplatiť. Nahanobené bohatstvo odkladal si potom potajme do truhlíc a mešcov.

Jedného dňa prišiel do vychýrených kúpeľov na smrť chorý starček. Dúfal, že ho kúpeľ v zázračnom prameni vylieči. Chudobný starček však na poplatok nemal, darmo kastelána prosil o zľutovanie. Napokon zastonal a tesne predtým ako skonal vyriekol hrozivú kliatbu: „Tvoje čierne dukáty, správca, nech sa premenia na kameň a ty sám, zhyň rukou kata pred zrakmi tých, ktorých si ponižoval a zbedačil.“

Vydesený Póky bežal do najvyššej veže hradu, skontrolovať svoje ukryté bohatstvo. Keď však nazrel do truhlíc úplne zmeravel. Kliatba chorého starca sa naplnila a namiesto zlatých dukátov našiel len malé sivé kamienky. Od hnevu hlasno zreval a skamenené dukáty vysypal von oknom do hradnej priekopy. Zakliate kamienky vraj obklopujú Bojnický zámok až dodnes.

Zákerný Peter Póky nebol len hlavnou postavou známej bojnickej povesti, ale ozajstným kastelánom Bojnického hradu. Ani jeho chamtivosť nie je len výmyslom. Za peniaze svojho pána naozaj zradil a hrad odovzdal do rúk Jánovi Zápoľskému. Dokonca sa vraj pokúsil Jána Korvína zavraždiť, za čo bol v roku 1496 odsúdený na trest smrti verejnou popravou.

Pod nátlakom svojich nepriateľov sa Ján Korvín napokon musel vzdať svojho nároku na trón a nemalej časti jeho hodnotného dedičstva, a teda Bojnického hradu. Kráľom sa teda nikdy nestal a porazený odišiel z bojnického panstva do Chorvátska, kde sa v roku 1496 oženil s chorvátskou šľachtičnou Beatrice de Frangepan. Mali spolu dve deti Kryštofa Korvína a Alžbetu Korvínsku. Obe však zomreli vo veľmi mladom veku, len pár rokov po smrti ich otca. Ján Korvín zomrel 12. októbra 1504 v chorvátskej Krapine a neskôr bol pochovaný v meste Lepoglava.

Povesť o chamtivom bojnickom kastelánovi si môžete prezrieť i v krátkom videu: https://www.facebook.com/hornonitrianska.kniznica.pd/videos/148115131599010