Veľkonočný špeciál I.

"Akže marec orie, apríl studený, mnohé vetry nesú máj krásne zelený."

Prišla dlhoočakávaná jar. Život sa prebúdzal, pôda sa roztápala a ľudia sa horlivo pripravovali na začiatok poľnohospodárskych prác. Dobrá úrodnosť polí a plodnosť dobytka bola zárukou úspešného roku v každej domácnosti. S prvými jarnými prácami, najmä na poli, sa začínalo už v chladnom marci, krátko po roztopení posledného snehu. Za definitívny príchod jari sa v minulosti považoval 19. marec, deň sv. Jozefa. Odvtedy sa život každej rodiny točil najmä okolo sejby a orby.

Jar, obdobie nového života, nabádala i k celkovej očiste po minulom roku. Okrem poľných prác, ktoré ľuďom zabrali väčšinu dňa, si teda našli čas i na poriadne vyupratovanie celých domácností. Osobitnú precíznu starostlivosť dostali napríklad vyležané postele, či zaprášené obloky.

Po ich dôkladnom umytí mohli do príbytku zavítať vytúžené jarné slnečné lúče. Slnko bolo a aj stále považované za akýsi symbol dobra, tepla, života a radosti. Jeho prítomnosť mala teda chrániť pred zlými silami. Po zotmení však jeho ochranné krídla zhasli a ľudia sa desili všakovakých zlomyseľných živlov číhajúcich na každom rohu. Aby sa vyhli pôsobeniu takýchto negatívnych čarov vykonávali rôzne pohanské obrady, kresťanské rituály, či iné ľudové zvyklosti, z ktorých mnohé sa uchovali až dodnes. 

Prísne zásady sa týkali i stravy. Ľudia sa počas týchto dní všemožne vyhýbali mäsu v akejkoľvek podobe. Striedmosť sa odporúčala i pri konzumácii sladkostí a alkoholu či fajčení. Naopak ľudia mali venovať svoj čas usilovnej práci a vykonávaniu dobrých skutkov pre svojich najbližších. Najtypickejšími pôstnymi ingredienciami v našej oblasti boli strukoviny a kapusta. Z nich sa pripravovali rozličné chutné jedlá, ako napríklad polievky, prívarky a kaše. Obľúbené boli aj rascové, hríbové, cesnakové či ovocné recepty. Najčastejšou prílohou k nim bol svojpomocne upečený chlieb alebo placky.

Práve jar je totiž zomknutá s najvýznamnejším kresťanským sviatkom v roku, Veľkou nocou. Príchodu veľkonočných sviatkov najskôr predchádza tzv. Veľký 40-dňový pôst. Svoj základ ma v biblickom príbehu, ktorý hovorí o tom ako sa Ježiš 40 dní pred jeho verejným vystúpením postil na púšti. Pôst mal tiež slúžiť ako príprava na veľké sviatočné hody. Za jeho oficiálny začiatok považujeme Popolcovú stredu a následne pretrváva až do Veľkého piatku.

"Akým sa ukáže Popelec, taký je celý rok."

Popolcová streda svoj názov získala kvôli jednému z kresťanských rituálov, ktorý sa viaže na začiatok pôstneho obdobia. V tento deň sa do kostola chodí na tzv. popelec. Veriacim sa na tejto omši kreslí na čelo znak kríža za pomoci popola zo spálených minuloročných bahniatok. Tento úkon je sprevádzaný slovami „Prach si a na prach sa obrátiš.“, ktoré majú symbolizovať sypanie popola na hlavu. Ľudovo sa jej často hovorilo aj Škaredá streda.

Rovnako ako v adventnom období, aj v tom predveľkonočnom majú nedele svoj význam. Zaujímavé tradície sa viažu na každú z nich.

Prvá pôstna nedeľa Inovocavit dostala ľudový názov Čierna. Postenie sa totiž odzrkadlilo i na odeve našich predkov. Na znak pokánia sa oblečenie ladilo výlučne do tmavých farieb, a to najmä pri návšteve kostola.

Druhá pôstna nedeľa Reminiscere sa nazýva i Pražná. Svoj názov dostala podľa tradičného pokrmu, ktorý sa v tento deň zvykol pripravovať tak, že sa na masti opražilo obilné zrno alebo nelúpaný hrach.

Tretia pôstna nedeľa Oculi, s ľudovým prívlastkom Kýchavá sa viaže na zvláštnu smrteľnú chorobu, ktorá svetom otriasla v stredoveku. V tento deň sa v kostole slúži omša s rovnakým pomenovaním. Ľudia si zvykli navzájom priať aby počas dňa nekýchali. Verili totiž, že koľkokrát si človek kýchol, len toľko rokov bude ešte žiť.

Štvrtá pôstna nedeľa Laetere bola v našich končinách známa ako Šúľková. V tento deň si rodiny pochutili na tradičných šúľancoch.

Zaujímavou je i piata pôstna nedeľa Iudica, nazývaná Smrtná. Jedným z dôvodov na vznik jej mena boli znova tmavé odevy ľudí, najmä čierne ručníky, ktorými si ženy zakrývali vlasy. Druhým príznačnejším dôvodom bol tradičný rituál vynášania Moreny. Ako bohyňa zimy bola Morena často spájaná nielen s chladom, ale i s temnotou, chorobou či dokonca smrťou. Niet ani divu, že sa jej naši predkovia túžiaci po slnečnej jari chceli zbaviť. Figurína Moreny bola vyhotovená zo slamy a dreva. Odetá bola v kožúšku a sukni a na hlave mala čepiec. V niektorých oblastiach ju obliekali do ľudového kroja. Nasledoval tradičný prechod s figurínou po dedine. V minulosti sa na ňom zúčastňovali prevažné dospelí, no časom sa tento sprievod stal doménou detí. Slamenú Morenu niesli nad hlavami, museli však dávať veľký pozor aby ju k žiadnemu z domov neotočili tvárou. Pre obyvateľov by to totiž znamenalo chorobu alebo smrť. V obci Krásno si pri tom takto spievali: „Morenička krásna, kde si húsky pásla. V richtárovom dvore, na hodvábnej šnóre...“. Sprievod končil pri miestnej rieke alebo potoku, kde Morenu zapálili a hodili do vody. Pri tom dospievali: „Morena, Morena, kde si sa podela, kde si svoje húsky stratila.“ Symbolicky teda vyhnali zimu a konečne oficiálne privítali jar a s ňou aj bohyňu jari Vesnu, ktorá prinášala radosť, teplo a zeleň.

Obrad vynášania Moreny vznikol ešte v dávnom pohanskom období a ako jeden z mála sa uchoval až do súčasnosti.  V mnohých končinách, a rovnako aj v niektorých obciach hornonitrianskeho regiónu, sa však neviaže na Smrtnú nedeľu, ale na poslednú a zo všetkých najvýznamnejšiu pôstnu nedeľu Palmarum, známejšiu pod názvom Kvetná.

"Aká Kvetná nedeľa, taká Veľká noc."

Magické povery sa v tento deň netýkali len bohyne zimy Moreny, ale aj rôznych iných nadprirodzených bytostí. Najčastejšie išlo o bosorky, ktorých zákerné čary trápili ľudí počas celého roka. Už zavčas ráno ich vraj bolo možné vidieť tancovať na krížnych cestách. Ak ich však nejaký nešťastník naozaj uvidel, nemal sa k nim vôbec priblížiť, pretože by ho to mohlo stáť život. Podľa povery by dotyčného rozzúrené strigy roztrhali. Jedným zo známych bosoráckych miest v našom regióne boli napríklad krížne cesty pri Chvojnici.

Z kresťanských obradov je v Kvetnú nedeľu najznámejšie posväcovanie bahniatok, čo malo symbolizovať príchod Ježiša Krista na oslici do Jeruzalemu. Posvätením bahniatka nadobudli pozitívne magické účinky. Mali slúžiť ako ochrana pred rôznymi živelnými pohromami, napríklad pred ohňom, ľadom, či bleskom. Rovnaké schopnosti získali i posvätené rakytové prúty, ktoré si ľudia vo svojich domoch zastrčili za sväté obrázky.

Obed sa i v túto nedeľu musel zaobísť bez mäsa. Existuje však mnoho tradičných receptov, na ktorých si rodiny pochutili. Jedným z typických jedál bola fazuľová polievka na kyslo. V niektorých oblastiach bola ozvláštnená i sušenými slivkami, kvasenou kapustou, cukrovou repou alebo nastrúhanými slížikmi. Ďalej sa v mnohých domácnostiach vyrábali perky plnené slivkovým lekvárom alebo šúľance posypané makom, orechmi, či usmaženou krupicou. Varenie týchto jedál malo rodine zabezpečiť jednu z nadôležitejších súčastí ich obživy, a teda dobrú úrodu po celý rok.

Skončením Kvetnej nedele sa odštartoval Veľkonočný „tichý“ týždeň, ale o tom si už povieme viac v ďalšom čísle nášho Veľkonočného špeciálu. 

Viac zaujímavostí o regionálnych zvykoch a tradíciách nájdete i v našej knižnici, na úseku regionálnej literatúry.

zdroj: Hornonitrianska knižnica