Zoznámte sa ... s Vavrincom Benediktom Nedožerským

Vavrinec Benedikt Nedožerský bol významným predstaviteľom slovenskej a českej humanistickej vedy, pedagogiky a literatúry. Narodil sa 10. augusta 1555 v Nedožeroch v okrese Prievidza. V obci je známe miesto kde v minulosti stál jeho rodný dom, no iné pamiatky sa neuchovali. Rovnako sa neuchoval ani jeho rodový pôvod. Jediní príbuzní o ktorých sa zachovali zmienky bol strýc Jonáš Benedikt, prešovský mešťan, ktorý sa po synovcovej smrti jediný hlásil k dedičstvu, strýc Samuel Benedikt, ktorý mu po smrti otca ako sirote poskytol strechu nad hlavou a pomohol mu dokončiť stredoškolské štúdium  a bratranec Tobiáš

                                                               

miesto, na ktorom stál rodný dom Vavrinca Benedikta Nedožerského

zdroj: Kolárik, Oto - Vavrinec Benedikt Nedožerský - kniha

Začiatky jeho štúdia sa spájajú s prievidzským evanjelickým gymnáziom. Strednú školu ďalej absolvoval v moravskom meste Jihlava. Počas tunajšieho štúdia však ťažko ochorel. Predpokladá sa, že bojoval so suchotami (tuberkolózou). So zákernou chorobou sa trápil šesť rokov, čo spôsobilo i jeho oneskorenie v štúdiách.  Napokon sa v roku 1593 stal učiteľom v Moravských Budějoviciach. Neskôr sa presťahoval do Uherského brodu, kde pracoval ako správca miestnej školy. Práve tu začal pracovať na svojej českej gramatike.

Ako 40-ročný pokračoval v štúdiu na pražskej univerzite, pretože túžil po vyššom vzdelaní. Spoznal sa tam s významnými českými učencami, ktorí ho podporovali v dokončení jeho celoživotného diela. To však musel, kvôli svojej pedagogickej činnosti, na čas odložiť. Bol profesorom piatej najvyššej triedy akademického gymnázia, ktoré vzniklo spolu s internátom vedľa univerzity. V tom čase začal písať príležitostné latinské básne. Netrvalo dlho a Benedikt sa stal vysokoškolským profesorom na Karlovej univerzite  v Prahe, kde vyučoval matematiku a klasickú filozofiu. Neskôr dokonca zastával i funkciu dekana a prorektora filozofickej fakulty.

Po deväťročnom úsilí sa mu napokon podarilo vydať, v Prahe v roku 1603, po latinsky napísanú sústavnú gramatiku českého jazyka - Grammaticae bohemicae, ad leges naturalis methodi conformatae et notis numerisque illustratae ac distinctae libri duo. Toto dielo sa považuje za úplne prvú systematickú gramatiku češtiny a rovnako i za jeho vrcholné jazykové dielo.

titulná strana Benediktovej gramatiky češtiny

zdroj: www.wikipedia.org

Po skončení práce na českej gramatike sa venoval štúdiu klasikov, čo neskôr využíval pri prekladaní žalmov do češtiny, čomu sa venoval až do smrti. Benedikt vydal i ďalšie dielo –  Žalmové někteří v písně české na spůsob veršů latinských v nově uvedeni a vydáni, ktoré bolo doplnkom jeho Gramatiky. Toto dielo obsahovalo predhovor o časomerných prozodických pravidlách a desať českých časomerných parafráz Dávidových žalmov. Benedikt tu dal prednosť ľudovej reči. Písal aj podľa ľudovej výslovnosti. Nakoniec jeho preklady sa pod vplyvom plienenia a dobýjania Prahy v roku 1620 bohužiaľ stratili.

V. B. Nedožerský nepochybne patril medzi veľkých slovenských učencov, ktorí dosiahli pozoruhodné uznanie i v zahraničí. Svojimi dielami prispel k šíreniu myšlienok humanizmu a renesancie, k rozvoju kultúry, literatúry a humanistickej vedy. Vďaka jeho reformným návrhom sa skvalitnilo vyučovanie na Karlovej univerzite  a mnohých stredných školách. 

Vavrinec Benedikt Nedožerský zomrel 4. júna 1615 v Prahe. Miloval samotu, a preto sa nikdy neoženil. Svoj život naopak oddal vzdelaniu. Vraví sa, že bol veľmi čistotný a slušný.  Svoj majetok teda v testamente odkázal  Karlovej univerzite, ktorá ho pochovala v chráme  Božieho Tela na dnešnom Karlovom  námestí v Prahe. Pochovávali tu takmer všetkých univerzitných profesorov.

    pamätná tabuľa Vavrinca Benedikta Nedožerského

zdroj: Hornonitrianska knižnica

Na jeho počesť bola po ňom v rodných Neodžeroch pomenovaná Základná a Materská Škola. Pred jej budovou od roku 1969 stojí i jeho bronzová socha. Obec mu rovnako venovala aj pamätnú tabuľu, ktorá visela na Kultúrnom dome v Nedožeroch už od roku 1933. Napokon v roku 1982 bola tabuľa osadená na novom pylóne z južnej strany cesty. Meno Vavrinca benedikta Nedožerského nesie od roku 1965 aj Gymnázium v Prievidzi. Najväčšiu zásluhu na tom mal vtedajší riaditeľ Štefan Buran.

Viac o živote a tvorbe výnimočného vzdelanca V.B. Nedožerského sa dozviete i v našej knižnici, na oddelení regionálnej literatúry.

                     kniha ʺHumanista z Nedožier ʺ od Ondreja Čiliaka

zdroj: Hornonitrianska knižnica