Zoznámte sa... s Františkom Fackenbergom
František Fackenberg sa 20. júna 1904 narodil vo Viedni. Jeho korene však siahali na Moravu, tak niet divu, že jeho kroky o niekoľko rokov viedli do Českej republiky. V Brne získal vysokoškolské vzdelanie a ako vyštudovaný architekt pôsobil v niekoľkých českých ateliéroch. K svojej práci vždy pristupoval zodpovedne a poriadne si posvietil na každý detail. Nebál sa však ani inovatívnych nápadov, ktoré sa mu vďaka jeho veľkému talentu ľahko tvorili v hlave. Kreatívne sa ich následne snažil uviesť i do praxe.
Pre takého schopného architekta v tej dobe neexistovalo lepšie miesto na rozvoj ako progresívna firma Baťa. V roku 1930 teda nastúpil na pozíciu projektanta v Zlínskej stavebnej spoločnosti a pracoval tu ďalších 8 rokov. Obrovský talent a skvelé nápady Františka Fackenberga sa rýchlo dočkali uznania. Už ako veľmi mladý dostal za úlohu viesť baťovskú výstavbu v zahraničí, v Nemecku, Švajčiarsku, Poľsku, Holandsku, Chorvátsku a napokon i na Slovensku.
Do budúceho Partizánskeho sa prisťahoval v roku 1938 a stal sa jedným z popredných budovateľov moderného obuvníckeho mesta. Ako vedúci stavebného oddelenia sa podieľal na výstavbe nového sídla firmy a rovnako aj celých Baťovian. Bol to práve on, kto viedol návrhy mnohých, dnes už historicky významných stavieb, ako boli továrenské haly, spoločenské domy, školy, kostol a dokonca i rodinné domy či bytovky.
V roku 1945, koncom druhej svetovej vojny, sa projekčný ateliér firmy Baťa presťahoval do Bojníc, kde v tom čase firma vlastnila mnohopočetné majetky. Kancelária Františka Fackenberga sídlila priamo na Bojnickom zámku, ktorý sa na dlhé roky stal jeho druhým pracovným domovom.
Pôsobenie významného architekta v meste sa však začalo hrozivou tragédiou. V ranných hodinách 9. mája 1950 sa Bojnickým zámkom ozvalo „HORÍ!“.
Ničivý oheň zapríčinili nedbanliví robotníci, keď sa snažili vyčistiť zámocký komín drevenými palicami a benzínom. Starodávny komín to nezvládol, rozlietali sa iskry a podpálili strechu. Obyvatelia Hornej Nitry sa už len so slzami v očiach prizerali ako sa výnimočný monument stráca v plameňoch. Požiar celkovo zničil všetky vrchné drevené časti. Škody sa vyšplhali až na 15 miliónov vtedajších korún. Prišlo teda na hľadanie vinníkov. Podiel viny neprávom padol, okrem dvoch ďalších obvinených, i na hlavu Františka Fackenberga. Ten sa však v deň katastrofy ani nenachádzal v Bojniciach. Ako to už bolo v komunizme zvykom, vinníkom sa vždy stal ten, kto režimu najmenej vyhovoval. Fackenberg tak strávil niekoľko mesiacov vo väzbe za čin, ktorý nikdy nespáchal. Počas svojho pobytu v cele naprojektoval opravu zničeného zámku, ktorá sa následne podľa jeho plánov i zrealizovala.
Rekonštrukciu sa akoby zázrakom podarilo dokončiť len za jeden rok. V zámku sa na podnet obyvateľstva otvorilo bojnické múzeum, ktoré v ňom sídli dodnes. Paradoxne sa teda dá povedať, že táto ohnivá katastrofa bola šťastím v nešťastí a odštartovala novú kapitolu Bojnického zámku ako kultúrno-historickej pamiatky.
František Fackenberg na zámku zotrval a zamestnal sa v Krajskom nitrianskom múzeu so sídlom v Bojniciach. Jeho pracovná náplň sa z vymýšľania inovačných moderných budov zmenila na záchranu tých starobylých, ktoré dokumentovali históriu a rozvoj slovenského obyvateľstva. Bojnice si zamiloval a venoval im i nemálo pozornosti. Pod jeho vedením sa vykonalo mnoho ďalších rekonštrukcii Bojnického zámku, ale aj mnohých iných pamätihodností. Projektoval napríklad aj obnovu schátraného Kostola sv. Martina, a to úplne zadarmo. Podieľal sa i na zhotovení prístavby starých kúpeľov. Mal totiž v pláne celý kúpeľný areál zmeniť na moderné rekreačné stredisko. Nezabudol pri tom ani na dôkladný prieskum termálnych prameňov a ich možné využitie na vykurovanie skleníkov. Navrhol tu výsadbu liečivých bylín a stavbu chovných rybníkov. Pričinil sa i o vznik obľúbenej bojnickej zoologickej záhrady. Vytvoril koncepciu jej vzniku a následne sa tam zamestnal ako ich osobný projektant. Z jeho dielne vyšiel napríklad zaujímavý výbeh pre medvede.
Jeho prácu sme mohli vidieť aj v ďalších kútoch Hornej Nitry, ako napríklad v Zemianskych Kostoľanoch, Kľačne či Ráztočne.
Nesmieme zabudnúť ani na jeho vcelku bohatú publikačnú činnosť. Podieľal sa na vzniku mnohých štúdii. Spomenie štúdie „Z problematiky pamiatok v Nitrianskom kraji“ z roku 1954 a „Umelecká tvorba hornej Nitry“ z roku 1960. Zameriaval sa v nich na vtedajší stav a obrovskú historickú hodnotu vzácnych slovenských stavieb, či na umeleckú úroveň architektonických pamiatok a ich spojenie s historickým vývojom nášho regiónu. Ako poslednú spomenieme ešte štúdiu „Hradiská a hrádky hornej Nitry“ z roku 1965, v ktorej slovne rekonštruoval obranné systémy týchto stavieb a ich využitie v minulosti.
Od roku 1967 sa stal zamestnancom bojnického Mestského národného výboru, kde riadil stavebný odbor. Tu sa však zdržal len krátko a o dva roky odišiel do zaslúženého dôchodku. Ten si spríjemňoval amatérskym maľovaním a zaujímavými knihami. Zomrel 2. apríla 1972, vo veku 67 rokov. Svoj život dožil v Bojniciach, kde bol i následne pochovaný. Na veľký význam a prínos Františka Fackenberga, sa však v našom regióne rokmi zabudlo. Jeho hrob bol časom zlikvidovaný a prepustený iným záujemcom. Pripomeňme si teda už 50. výročie úmrtia tohto výnimočného architekta, ktorý pomohol vybudovať nemalý hus Hornej Nitry, aspoň takýmto spôsobom.
Viac o veľkolepom Bojnickom zámku sa dočítate na regionálnom oddelení našej knižnice.
