Zoznámte sa... s Jánom Roháčom

Ján Roháč sa ako úspešný režisér preslávil po celom Československu, málokto však vie, že pochádzal z nášho regiónu. Narodil sa 18. júna 1932 v Nitrianskom Pravne. Neraz ho preto nazývali i „dedinčanom, ktorý sa vyšvihol“. V rodnej obci sa na rodinu Roháčovcov spomína v dobrom až dodnes. Janko Roháč bol milým a slušne vychovaným chlapcom. Už ako dieťaťu mu však nechýbala veľká dávka talentu a vrodeného humoru, ktorou zabával svoje okolie. Obe vraj podedil najmä po svojom strýkovi Jánovi Murgašovi, známom amatérskom humoristovi.

Základné vzdelanie získal v Nitrianskom Pravne a v stredoškolskom pokračoval na gymnáziu v Prievidzi. Už v tomto období mu počarovalo javisko. Dostal sa k nemu cez divadelný krúžok, vedený profesorom Rudolfom Richterom. Práve tu si po prvýkrát vyskúšal herectvo i režírovanie a úplne ho to pohltilo. Následne ochotničil v mnohých zábavných kabaretoch v Nitrianskom Pravne alebo v Bojniciach. Dokonca sa s niekoľkými estrádami zúčastnil aj celoslovenských divadelných prehliadok.

Podľa očakávaní jeho cesta sa ďalej uberala po umeleckých chodníčkoch. Tie ho zaviedli na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení v Prahe, kde vyštudoval réžiu. Už ako študent vysokej školy prekypoval talentom a nesmiernym nadšením a podarilo sa mu získať i úplne prvé režisérske miesto v Divadle estrády a satiry v Prahe.

S hlavou plnou nových nápadov sa po úspešnom ukončení štúdia ihneď zamestnal vo Východočeskom divadle v Pardubiciach. Tu jeho nevídaný talent objavil Jan Werich a povedal: „Držme sa tohto Slováka, lebo ten nám ukáže“. Ako vtedajší riaditeľ Divadla ABC ho doviedol späť do Prahy a ponúkol mu miesto režiséra. Ján Roháč túto ponuku, ktorá sa neodmieta aj nadšene prijal. Ich následná plodná spolupráca sa rokmi pretavila do nezlomného priateľstva.

V relatívne krátkom čase sa Ján Roháč vypracoval na významného a úspešného režiséra, s ktorým spolupracovať bola pocta. K tomuto postaveniu ho rovnako ako talent, veľké nadšenie a kreatívna myseľ, doviedla i tvrdá práca, špičkové organizačné schopnosti a odvaha experimentovať.  Nebál sa nových výziev a bol jednou z osôb, ktorá stála pri vzniku Laterny magiky v Prahe. Následne jej na krátky čas i šéfoval. Svoje režisérske nadanie ďalej uplatňoval v mnohých českých divadlách. Spomenieme napríklad mnohým určite známe divadlo Semafor.

O Jánovi Roháčovi sa niekedy hovorilo i ako o „Slovákovi, ktorý dobyl Prahu“. K tomu sa viaže i jedna unikátna zásada. Všetky svoje hry režíroval výlučne v Slovenčine. Práve takto, aj napriek dlhoročnému pôsobeniu za hranicami, preukázal hlboko zakorenenú lásku k rodnej vlasti a ľubozvučnej slovenčine.

V roku 1968 sa oženil s herečkou Zuzanou Burianovou, s ktorou mali jednu dcéru Katarínu. Práve od tohto roku evidujeme jeho najdlhšie pôsobenie na jednom mieste. V tom čase pracoval ako externý režisér pre Česko-slovenskú televíziu v Bratislave a zotrval tu až do svojej predčasnej smrti.

Ján Roháč zomrel 5. októbra 1980 v Prahe na infarkt myokardu. V čase smrti mal ešte len 48 rokov. K tomuto nečakanému nešťastiu určite prispel i uponáhľaný životný štýl vyťaženého režiséra. Hovorilo sa, že bol zriedka doma a nepoznal víkendy. Jeho hlava bola miestom neustáleho rodenia nových ideí.

Dobré meno a zaslúženú popularitu so svojou prácou získal po celom Česku i Slovensku. Ľudia si obľúbili mnohé z jeho divadelných inscenácii a zábavných programov. Niektorými z nich zaujal i na svetových zahraničných výstavách. Veľký talent a zmysel pre humor Jána Roháča sa odzrkadlil v každom jeho diele. Na divadelné javiská a televízne obrazovky vždy zaručene priniesol zábavu, smiech a satiru. On sám tvrdil, že „humor musí byť takým humorom, aby nezosmiešňoval človeka.“ Inšpiráciu nachádzal všade okolo seba, a teda nielen z vlastných životných udalostí, ale častokrát aj z rozhovorov neznámych ľudí.

Silvestrovské programy režírované Jánom Roháčom si svoj úspech strážia dodnes. Ich reprízy môžeme neraz zazrieť na televíznych obrazovkách i v súčasnosti a zhodnúť sa, že sú neprekonateľné. Rozsiahle dielo Jána Roháča je dnes vzácnou súčasťou zlatého fondu československých televíznych programov.

Roháčovo režisérske umenie zasiahlo aj do hraného filmu. V tejto sfére debutoval v roku 1957 filmom Konec jasnovidce. Jedným z najznámejších diel, na ktorých sa podieľal je napríklad film Kdyby tisíc klarinetu alebo Traja chrobáci.

Zaujímavým a originálnym bolo i jeho pričinenie na vzniku hudobných a rozprávkových filmov pre deti, v ktorých zaujal šikovným použitím rôznych trikov a animácii, nevídaných pre tú dobu. Rovnako spomenieme i Roháčovu réžiu operiet, hudobných grotesiek, ľudových zábavných relácii, či dokonca umelecko-dokumentárnych filmov. Jeden taký nakrútil napríklad o ďalšej významnej osobnosti nášho regiónu, akademickom maliarovi Jozefovi Fedorovi, ktorý bol počas strednej školy jeho profesorom.

Pri desiatkach projektov spolupracoval s veľkými a známymi menami československej hudby a divadla. Patril k nim už spomínaný Jan Werich, Miroslav Horníček, či Roháčova prvá láska Hana Hegerová. Nesmieme zabudnúť ani na najobľúbenejšieho českého speváka Karla Gotta, ktorého talent zúžitkoval v relácii Zpívá Karel Gott, alebo na slovenské populárne duo humoristov Milana Lasicu a Júliusa Satinského, s ktorými pracoval napríklad na programe Bumerang s Lasicou a Satinským.

To, že sa o obrovských úspechoch Jána Roháča písalo v novinách naozaj často je len prirodzené. Publikačne činným bol však aj on sám. Jeho pravidelné články sa dali nájsť v mnohých periodikách zameraných na umenie a kultúru.

Do povedomia tak Slovákov, ako aj Čechov, sa Ján Roháč zapísal veľkými písmenami. Rovnako ako v minulosti, v čase jeho najväčšej slávy, tak i dnes je považovaný za nesmierne významnú a jedinečnú osobnosť československej kultúry. Bol obrovským prínosom v mnohých oblastiach divadla, televízie a filmu. Nepochybne najmä v tej režisérskej, ale rovnako aj v oblasti scenáristiky či produkcie. Dodnes sa o ňom hovorí ako o jednom z najlepších československých režisérov. Pred pár dňami sme si pripomenuli jeho 90. výročie narodenia.

Viac o pôvode a živote významného režiséra Jána Roháča si môžete prečítať i v našej knižnici.

zdroj: Hornonitrianska knižnica