Zoznámte sa... s Jánom Zápoľským
Významný a mocný rod Zápoľskovcov vlastnil veľké bohatstvo a rozsiahle majetky po celom Slovensku. Ich hlavným územím bola oblasť Spišu a Kežmarku. Práve v ich rodovom sídle, na Spišskom hrade, sa 2. februára 1487 narodil ďalší potomok tohto rodu, Ján Zápoľský. V roku 2022 si pripomíname 535. výročie jeho narodenia.
Jeho otec, významný krajinný hodnostár, Štefan Zápoľský bol svojho času najbohatším uhorským magnátom. Jedným z najbohatších mužov Uhorska sa teda Ján stal už pri narodení. O otca prišiel keď mal 12 rokov a ako prvorodený syn po ňom zdedil celý rozsiahly majetok.
Mal teda výborné podmienky pre život a pred sebou naozaj sľubnú kariéru. Svoj prvý titul získal už ako malý 6-ročný chlapec, keď bol vymenovaný námestníkom strážcu uhorskej koruny. V trinástich rokoch nahradil na poste spišského župana svojho nebohého otca. O niekoľko rokov na to bol za svoje zásluhy vymenovaný za Sedmohradského vojvodu.
zdroj: www.sk.wikipedia.org
Po mnohých úspechoch ani niet divu, že sa u mladého ambiciózneho magnáta objavila túžba po uhorskom tróne. Jeho snaha dobyť korunu pramenila už od jeho otca Štefana, ktorému sa ju nikdy nepodarilo získať. Z uhorského radového šľachtica sa Ján vypracoval až na kandidáta na uhorský trón. Kráľom sa snažil stať rôznymi spôsobmi. Najjednoduchším z nich malo byť priženenie do panovníckeho rodu, to sa mu však nikdy nepodarilo. Napokon sa jeho manželkou stala dcéra poľského kráľa Izabela Jagelovská.
zdroj: www.pl.wikipedia.org
Po Jánovej neúspešnej kandidatúre na trón sa kráľom stal Ľudovít II. Habsburský. Jeho náhla smrť v bitke pri Moháči však Jánovi opäť otvorila dvere ku korune, po ktorej tak veľmi bažil. Na zahynutí kráľa mal veľký podiel práve prefíkaný Ján, ktorý mu v boji s Turkami neprišiel na pomoc a Ľudovít padol mečom Osmanov.
Onedlho na to časť uhorskej šľachty zvolila za nového uhorského kráľa Jána Zápoľského. Korunovaný bol 11. novembra 1526 v Stoličnom Belehrade. V tomto momente sa stal prvým a jediným uhorským kráľom, pochádzajúcim zo Slovenska. Nebol však jediným, kto si chcel uplatniť nárok na korunu. Podľa starých nástupnických zmlúv sa mal kráľom stať Ferdinand II. Habsburský. Rovnako ako Jána, aj Ferdinanda si za nového kráľa zvolila časť uhorskej šľachty a po jeho korunovácii 17. novembra 1526 v Bratislave, malo Uhorsko naraz až dvoch kráľov.
Zápas o kráľovskú korunu prerástol až do 11-ročnej občianskej vojny, ktorá negatívne otriasla celým Uhorskom, ale najmä slovenským územím, kde sa odohrávala väčšina bojov. Ťažké časy teda neobišli ani Hornú Nitru. Egoistický Ján Zápoľský však videl len svoje ciele a nenechal sa ničím zastaviť. Aj napriek tomu pomaly prehrával a strácal väčšinu svojich spojencov a slovenských majetkov, tak ako aj bojnické panstvo.
Ako ste si mohli prečítať v príspevku „Zoznámte sa s Jánom Korvínom“ , ktorý vyšiel v minulom roku, bol to práve Štefan Zápoľský, kto prekazil nástupníctvo na trón Jána Korvína a podvodom sa stal novým bojnickým hradným pánom. Vojská Štefana Zápoľského sa po smrti kráľa Mateja Korvína zmocnili hradu a prebývali v ňom až do roku 1526. Bojnický hrad sa takto dostal na štyri desaťročia do rúk ctižiadostivých Zápoľskovcov. Po Štefanovej smrti sa jeho majiteľom stal Ján Zápoľský.
Neoblomný Ján Zápoľský bol úplne posledným kráľom, ktorý kedy vlastnil bojnické panstvo. Po ňom prišli ešte ďalšie významné a mocné rodiny, no ani jeden kráľ. Jeho portrét môžeme vidieť aj priamo na stene Modrého salónu v Bojnickom zámku. Je na ňom zvečnený s povestnou zlatou korunou, ktorou poukazoval na svoje vysoké postavenie, nesmiernu moc a veľkolepé bohatstvo.
Jeho tvrdú panovnícku ruku má stvárňovať aj ginko biloba vysadené v zámockom parku. Spoločný s Jánom Zápoľským má najmä svoj nepoddajný charakter. Zlatisté jesenné sfarbenie lístia tiež pripomína už spomínanú kráľovskú zlatú korunu. Ďalšou symbolikou je aj nárazové opadnutie listov tejto rastliny, ktoré odzrkadľuje jeho náhlu stratu bojnického panstva a uhorského kráľovstva. Panovanie rodu Zápoľských v Bojniciach sa definitívne skončilo v roku 1527, keď kráľ Ferdinand I. zhabal bojnický hrad a daroval ho jednému z Jánových úhlavných nepriateľov, Alexejovi Thurzovi.
Blížiacu sa porážku chcel Ján Zápoľský zvrátiť kooperáciou s tureckým sultánom Sulejmanom. Pomoc, ktorú očakával od Osmanskej ríše, sa však zmenila na nebezpečné pustošenie a plienenie uhorského územia. Táto spolupráca na neho vrhla len negatívne svetlo. S menom Jána Zápoľského sa preto spája najtemnejšie obdobie uhorského feudalizmu.
Definitívnym vládcom sa napokon nestal ani jeden z protikráľov. V roku 1538 nastal dlhoočakávaný mier. Územie Uhorska sa po vyčerpávajúcich bojoch rozdelilo na dve časti. Ferdinand I. vládol v západnej a severnej časti krajiny a Jánovi pripadlo Sedemhradsko, Zadunajsko a časť východného Slovenska.
Ján Zápoľský konečne aspoň sčasti dosiahol to po čom celý život túžil a nerušene vládol na svojom území do jeho smrti. Nečakane zomrel 21. júla 1540 na mŕtvicu v rumunskom meste Sebeš. Mal len 53 rokov. Jeho predčasnej smrti predchádzali bujaré oslavy narodenia jeho jediného syna Jána Žigmunda. Telo Jána Zápoľského bolo prevezené do Stoličného Belehradu a pochované medzi uhorských kráľov. Jeho hrob však o pár rokov zničili a zhanobili Turci, a tak boli jeho pozostatky opätovne prevezené a pochované na inom mieste. Skonom Jána Zápoľského sa skončilo spolužitie dvoch kráľov na území jednej ríše a rovnako aj nadobudnutý mier.
zdroj: www.sk.wikipedia.org
Viac o pobyte Zápoľskovcov na Bojnickom hrade sa dočítate aj na regionálnom úseku našej knižnice.
