Zoznámte sa... s Jozefom Stančekom
Jozef Stanček sa narodil 22. októbra 1864 v Prievidzi. Vo veľkej rodine vyrastal medzi 6 súrodencami. V rodnom meste absolvoval aj svoje prvé štúdiá, to stredoškolské na preslávenom prievidzskom piaristickom gymnáziu. Ďalšie vzdelanie, teraz už pedagogického charakteru, získal v učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom.
zdroj: Hornonitrianska knižnica
Po úspešnom ukončení štúdia sa zamestnal ako učiteľ. Jeho prvým pôsobiskom bola od roku 1884 katolícka ľudová škola v Prievidzi. Tu neskôr pôsobil i ako organista. Ďalšie pracovné miesto si našiel na Myjave, kde pôsobil ako okresný sirotský otec. K učeniu sa znova na 6 rokov vrátil v Topoľčiankach. Na malotopoľčianskej ľudovej škole zastával aj pozíciu jej správcu. Po odchode na dôchodok sa vrátil späť do milovanej Prievidze.
Ako pedagóg patril medzi tých, ktorí neudupávali slovenský jazyk pod zem. Práve naopak, snažil sa ho vo svojej triede čoraz viac presadzovať a svojim žiakom vštepovať. Lásku k materinskej slovenčine si priniesol už z domova. V jeho rodine sa veľa rozprávalo a čítalo po slovensky, a tak sa v Jozefovi Stančekovi prebudilo silné národovecké cítenie. To v ňom pretrvalo aj napriek nástrahám pretláčanej maďarizácie v tom období. Odvážne a vytrvalo si stál za svojim presvedčením a nenechal sa odradiť ani vyhrážkami či prenasledovaním. Národoveckú iskru, ktorá horela v jeho srdci, dokázal úspešne prenášať na svojich študentov, ktorí na neho spomínali s úctou a láskou. Jozef Stanček bol pre ostatných vzorom skvelého učiteľa a hrdého Slováka.
Popri pedagogickej kariére sa Stanček aktívne venoval aj osvetovej a spolkovej činnosti, ktorá tiež prispela k pozitívnemu zapísaniu jeho mena do povedomia slovenského ľudu. Prednášal napríklad na ľudových kurzoch a učiteľských zhromaždeniach alebo nacvičoval ochotnícke divadelné predstavenia.
Najväčší prínos Jozefa Stančeka pociťujeme najmä v slovenskej literatúre a publicistike 20.-30. rokov minulého storočia. Jeho spisovateľské začiatky evidujeme už počas štúdia v Kláštore pod Znievom. Už od roku 1885 uverejňoval svoje prvé články do novín a časopisov. Z nich spomenieme napríklad časopis Obzor, Slovenské pohľady, Tatranský Orol alebo Slovenské kvety. Rovnako prispieval aj do slovenských periodík vydávaných v Amerike, ako bol napríklad časopis Katolícky Sokol, Katolícka Jednota, či Slovenské noviny. Jeho články pozostávali najmä z osvetového, národopisného či pedagogického obsahu, no písal tiež besednice a humoresky alebo poskytoval preklady do maďarských periodík.
Pod svoje novinové príspevky sa podpisoval zväčša jedným z jeho mnohých pseudonymov. Najznámejším z nich je nepochybne Castor, čo v gréckej mytológii znamená „ten, ktorý vyniká“. Inokedy používal mená Ďuro Motúz, Mišo Chamajda, Ondrej Hladký, Fatranský, Záborský, Zuzka B., či prezývky ako Kyják, Tanitó alebo Prievidzský ľudák, pri ktorom sa pýšil svojim pôvodom.
zdroj: Hornonitrianska knižnica
Okrem publicistickej tvorby sa venoval i písaniu kníh. Jeho diela boli venované najmä deťom a mládeži. Držal sa teda zväčša tém humorných a veselých. Hlavnú inšpiráciu nachádzal autor v ľudovej slovesnosti, folklóre, národopise, zvykosloví a zaujímavých slovenských poverách.
Knižný debut Jozefa Stančeka vyšiel v roku 1927 pod názvom Castor rozpráva. Opisuje v ňom svoje veselé príhody a spomienky z detstva. Podobnej témy sa držal i pri písaní knihy Kráľ Matej v Bojniciach. Folklórne prvky sme mohli nájsť napríklad v knihách Biela pani bojnického zámku, U ježibaby v službe alebo Zlatý kľúčik.
Rád sa nechal inšpirovať aj ľudovými rozprávkami a príbehmi, ako napríklad v knihe Zo zázračných rozprávok strýka Figliara alebo Števko, slovenský Robinson. V knihe Z minulosti Slovákov svojsky spracoval historickú tematiku. Počas života teda Jozefovi Stančekovi vyšlo mnoho knižných titulov, niektoré z nich boli vydané a vytlačené v prievidzskej kníhtlačiarni Bernarda Gubiča, ktorý bol významnou osobnosťou židovskej komunity v Prievidzi. V Stančekovej autorskej tvorbe nájdeme aj divadelné hry pre deti a mládež, ktorých charakter bol skôr náučný než umelecký. Spomenieme napríklad Tri vianočné hry alebo Pod oblôčkom.
Pre mnohých dnes už neznámy Jozef Stanček, zanechal hlbokú stopu v histórii prievidzskej kultúry, či už ako spisovateľ, publicista, dramatik, pedagóg alebo národovec. Hovorí sa, že človek má vo svojom živote poslanie, no Jozef Stanček ich mal dve, učiteľské a spisovateľské. Tieto dve cesty sa mu neustále križovali. Nezabúdal popri nich však ani na rodinu. S manželkou Matildou mali dve deti. Dcéra Margita sa rovnako ako jej otec venovala učiteľstvu. Druhým Jozefovým potomkom bol pre Prievidžanov nepochybne známy Ladislav Stanček.
Ten sa ako všestranný hudobník, skladateľ, dirigent, zbormajster a hudobný pedagóg hodnotne zapísal nielen do histórie nášho regiónu, ale aj celého Slovenska. Bol obrovským a cenným prínosom v oblasti slovenskej hudby a zaslúžil sa o jej formovanie a nemalý rozvoj. O jeho osobnom a profesionálnom živote si môžete prečítať v príspevku „Zoznámte sa... s Ladislavom Stančekom“, ktorý na našej webovej stránke vyšiel v priebehu minulého roka. -> http://www.hnkpd.sk/zoznamte-sa-.../zoznamte-sa-...-s-ladislavom-stancekom.html?page_id=7115
Jozef Stanček zomrel 13. júna 1947 v Bratislave. Práve v tento deň si pripomíname 75. výročie jeho úmrtia. V súčasnosti sú mnohé z jeho kníh a rukopisov uchované v literárnom fonde Matice slovenskej v Martine. Ukážku Stančekovho rukopisu si však môžete prezrieť i v našej knižnici, na oddelení regionálnej literatúry.
zdroj: Hornonitrianska knižnica
