Zoznámte sa... s Jurajom Zábojníkom

Juraj Zábojník sa narodil v roku 1608 v piešťanskej dedinke Veselé. Pochádzal z chudobnej sedliackej rodiny, a tak i keď od ranného veku oplýval vysokým intelektom, na štúdium v cudzine nemal prostriedky. Vzdelanie teda získal na niekoľkých slovenských školách. Základnú školu navštevoval vo Vrbovom a Čachticiach. Odtiaľ sa presunul na strednú školu k nám do Prievidze a neskôr do Trenčína.

Kvôli svojim skromným finančným pomerom sa Juraj Zábojník učil čoraz usilovnejšie. Pod vedením dobrých pedagógov bol ukážkovým študentom, ktorý dosahoval výborné výsledky. Jeho nadšenie si všimli aj predstavitelia mesta Prievidza a ešte ako študentovi mu ponúkli miesto kantora v prievidzskom kostole. Juraj Zábojník ho radostne prijal a ako kantor pôsobil jeden rok. Popri tom sa ho dalo stretnúť aj za kostolným organom, na ktorom vďaka svojmu hudobnému sluchu výborne hral.

O rok bol vymenovaný za rektora vtedajšej vychýrenej evanjelickej školy. Prievidzské evanjelické gymnázium bolo založené v roku 1560, kedy nahradilo kláštornú školu karmelitánov. Sídlilo v historickom mestskom dome zo 16. storočia. Jeho stavbu si vyžiadala práve potreba vhodných priestorov na vzdelávanie. Budova sa však dodnes neuchovala a v 30. rokoch 20. storočia bola zbúraná. Na jej mieste následne vyrástol nový mestský dom, ale o tom si môžete prečítať v príspevku „Zoznámte sa s... Antonom Miššutom“, ktorý bol na našej stránke uverejnený v minulom roku.

Na evanjelickej škole sa vyučovalo náboženstvo, latinčina, gréčtina, syntax, logika, rétorika, aritmetika a muzika. Škole sa za svojho pôsobenia darilo naozaj výborne. Prichádzali do nej učiť skvelí a vychýrení učitelia, ktorí boli veľkým lákadlom pre mladé mozgy dychtivé po vzdelaní. Zo školy potom následne vychádzali úspešní absolventi, ktorí sa preslávili po celom svete. Spomenieme jednu z najväčších slovenských osobností, Vavrinca Benedikta Nedožerského. Vysoká kvalita školy pozdvihla úroveň a vzdelanosť všetkých obyvateľov. Aj napriek pozitívnemu vplyvu, škola napokon v období rekatolizácie zanikla.

Na pozícii učiteľa Juraj Zábojník ešte viac zviditeľnil svoje prednosti a v roku 1638 sa mu podarilo získať pozíciu miestneho kaplána. V tom istom roku prebehla i jeho kňazská vysviacka. Tam sa cesta Juraja Zábojníka po Hornej Nitre neskončila. Odišiel síce z Prievidze, no presunul sa len do Diviak nad Nitricou. Ako farár tu spokojne pôsobil ďalších 10 rokov.

Po jednej dekáde v hornonitrianskej obci sa v roku 1656 presunul do Senohradu, ktorý leží v oblasti Hontu. Tu pôsobil len rok. Odtiaľ odišiel do obce Bzovík, kde mu bolo udelené miesto dekana. Juraj Zábojník sa vďaka svojim skvelým organizačným schopnostiam a príjemnej náture posúval v rebríčku stále vyššie a vyššie. V roku 1659 bol dokonca zvolený za superintendenta pre niekoľko stolíc v banskej oblasti.

Úspech a pokoj v živote Juraja Zábojníka však netrval navždy. Nepríjemné obdobie útlaku, ktoré zasiahlo celú evanjelickú cirkev, sa podpísalo aj na ňom. Na príkaz katolíckeho arcibiskupa bol zbavený bzovíckej farnosti a všetkých jeho cirkevných hodnotí. Dostal dokonca prísny zákaz akokoľvek nábožensky pôsobiť a z obce bol vyhnaný. Utrápený sa utiahol do Krupiny. V ústraní tu žil s manželkou Barbarou a synom Jozefom, z ktorého sa tiež v budúcnosti stal kňaz. Napokon tu onedlho, 12. mája 1672, aj skonal. To, kde sídli jeho hrob bohužiaľ známe nie je. V tomto roku si pripomíname už 350. výročie jeho úmrtia.

Juraj Zábojníka však nestačí spomenúť ako kňaza či rektora. V slovenskej histórii sa jeho význam ukázal najmä v básnickej a hudobnej tvorbe. Písal a komponoval vlastné piesne s náboženským motívom, ktoré sa stali medzi veriacimi veľmi obľúbenými. Niekoľko z nich bolo uverejnených i v spevníku Cithara Sanctorum. Za svoj život sa teda venoval najmä duchovnej lyrike. Charakteristický znak duchovných diel, a teda aj tých z dielne Juraja Zábojníka, je umelecké zobrazenie spoločenských a osobných konfliktov. Presahujú teda pomyselné hranice cirkevného umenia.

V Zábojníkovej tvorbe sa často nachádzali dramatické momenty z jeho zaujímavého života. Spomenieme napríklad jeho pobyt na južnom Slovensku, kedy sa na niekoľko dní ocitol v zajatí hrozivých Turkov. Z tohto zážitku vzniklo niekoľko diel o ničivej tureckej expanzii a jej dopade na Slovensko. Ďalšou častou témou boli Zábojníkove dlhoročné spory s jezuitmi o rekatolizácii. V mnohých básňach teda hovoril o ostrom náboženskom útlaku a útrapách jeho rodiny. Vo svojej tvorbe sa nevyhýbal aj iným sociálnym motívom a dobovým udalostiam, ktoré trápili slovenský ľud. Z týchto je cítiť silné vlastenectvo básnika.

Celá tvorba Juraja Zábojníka je bezpochyby prínosom do našej lyrickej histórie a má svoje miesto v slovenskej barokovej poézii. Väčšina jeho diel totiž pochádza práve z obdobia najväčšieho rozkvetu baroka v našej krajine a približuje nám život a kultúru 17. storočia na Slovensku. Jeho diela dnes môžeme nájsť pozbierané v niekoľkých zborníkoch. V rukopise Juraja Zábojníka sa uchoval i jeho životopis a osobná kronika.

Informácie o básnikovi a evanjelickom kňazovi Jurajovi Zábojníkovi nájdete i v našej knižnici, na úseku regionálnej literatúry.

zdroj: Hornonitrianska knižnica