Zoznámte sa... s Martinom Falešníkom
S menom Martin Falešník sa v Prievidzi stretávame bežne, je po ňom totiž pomenovaná jedna z mestských ulíc. Málokto však vie, že išlo o významného ovocinára a šľachtiteľa, ktorý získal uznanie na Slovensku i v zahraničí. Ovocinárstvo nášho regiónu je s ním nerozlučne späté.
Martin Falešník sa narodil 7. apríla 1891 v moravskej obci Hroznova Lhota. Oblasť pestovateľstva ho lákala už od študentských čias, a preto absolvoval vinársko-hospodársku školu a štúdium pomológie.
Už jeho úplné prvé zamestnanie sa stalo významným, keď pracoval ako správca zámockého parku v Schonbrunne. Z Rakúska jeho kroky viedli do Devínskej Novej Vsi, kde niekoľko rokov pobudol v štátnej ovocinárskej škôlke. Popri tom pôsobil i v experimentálnom pracovisku Štátneho výskumného ústavu ovocinársko-záhradníckeho v Bratislave a mnohých ďalších pestovateľských inštitúciách.
V roku 1930 sa napokon presťahoval do Prievidze, už ako uznávaný odborník s rozsiahlou a všestrannou praxou. Zamestnal sa ako správca štátnej ovocinárskej škôlky v Prievidzi a túto funkciu zastával ďalších 35 rokov. Svojim talentom, aktívnym prístupom a nemalým nadšením pozdvihol miestnu ovocinársku škôlku na vysokú úroveň. V práci uplatnil všetky svoje rokmi nadobudnuté poznatky a tým škôlku ešte viac zveľadil a zvýšil jej výrobu. Pod jeho vedením škôlka ročne produkovala v priemere viac ako 50 000 ovocných stromčekov, veľké množstvo kríkov a jahodových sadeníc. V pestovaní dosahoval skvelé výsledky, no ani s tými sa nikdy úplne neuspokojil. Svoju prácu a chod stanice chcel zlepšovať čoraz viac.
Intenzívna práca a inovačné nápady Martina Falešníka boli známe nielen na celom Slovensku, ale i v zahraničí. Zaviedol odborné ošetrovanie stromov, vytvoril spoločné sklady ovocia, lisovne, muštárne a liehovary. Jeho posledné pracovné roky boli venované najmä oblasti šľachtenia v ovocinárstve, ktorým sa rovnako preslávil.
Popri plnohodnotnej práci v prievidzskej ovocnej škôlke bol Martin Falešník i spoluzakladateľom Slovenskej ovocinárskej spoločnosti a časopisu Slovenské ovocinárstvo, v ktorom bol aj publikačne činný. Neskôr, v rokoch 1930-1940, viedol v časopise Náš kraj stálu ovocinársku rubriku.
Aktívnym zostal i po odchode do dôchodku. Všemožne sa zapájal do rozvoja ovocinárstva na Hornej Nitre. Organizoval výstavy, prednášky, kurzy a poradne, ktoré pozdvihli úroveň ovocinárstva a pestovateľstva na celom Slovensku. Za mentorstvo mu mohlo vďačiť nemálo slovenských ovocinárov. Podal im pomocnú ruku, rozdával skvelé rady a prenechal im svoje dlhoročné skúsenosti.
Zomrel 25. augusta 1978 v Prievidzi a je pochovaný na prievidzskom cintoríne.
Martin Falešník bol milým, skromným a spravodlivým človekom, ktorý svoj život zasvätil najmä skvalitneniu ovocinárskej práce na Slovensku. Za svoju tvrdú prácu bol obdivovaný a vyznamenaný. I jeho zásluhou Prievidza získala medzi pestovateľmi dobré meno a uznanie.
Horná Nitra však bola významnou ovocinárskou oblasťou už aj dávno predtým. História prvej miestnej ovocinárskej škôlky siaha až do roku 1893, kedy mal Martin Falešník len dva roky. Prvá ovocinárska škôlka bola založená v Nitrianskom Rudne a neskôr presťahovaná do Prievidze. Tu sa stala odborným centrom ovocinárstva nielen pre Ponitrie, ale aj Gemer a Hont. Od začiatku výborne prosperovala a ovocím nezásobovala len Hornú Nitru, ale i celé Slovensko.
V roku 1925 sa v našom regióne pestoval približne 1 milión ovocných stromov. Celá výroba sa sústreďovala najmä na Bojnickej ceste, na mieste kde sa v súčasnosti nachádza supermarket Kaufland. Škôlka svoju činnosť neprerušila ani počas trpkých vojnových rokov a naďalej pracovala v plnom nasadení.
V roku 1959 získala niekoľko hektárov bojnickej pôdy a presťahovala sa tam. Týmto sťahovaním bol zmenený i jej názov na Šľachtiteľskú stanicu Bojnice. Stanica dosahovala naozaj vysoké kvality. Vypestované stromky si tu kupovali ľudia z celého Slovenska. Rovnako populárne boli i prednášky, konferencie, dokonca i medzinárodné sympóziá, ktoré sa tu konali.
V roku 1980 prešla inštitúcia ďalšou zmenou mena. Po novom, Výskumný ústav ovocných a okrasných drevín, bol jednou z najlepšie vybudovaných výskumných a šľachtiteľských staníc v Československu. Rokmi výroba čoraz viac napredovala. V ústave boli vybudované moderné laboratóriá a skleníky, ktoré ešte väčšmi prispeli k rozvoju vedy, výskumu, výroby a šľachtiteľskej činnosti. Bojnická stanica sa zameriavala najmä na drobné ovocie, ako ríbezle, jahody a maliny, ale aj hrušky či jablká a mnohé iné. Do roka 2012 bolo na šľachtiteľskej stanici celkovo vyšľachtených 76 nových odrôd.
Časom a turbulentnou politickou situáciou sa však činnosť stanice postupne znižovala. V súčasnosti už bojnický výskumný ústav funguje len čiastočne. Ovocinárska výroba a rovnako aj šľachtiteľská činnosť úplne zanikla.
Viac o hornonitrianskom ovocinárstve, šľachtiteľstve a činnosti výskumného ústavu ovocných a okrasných drevín v Bojniciach nájdete v regionálnom oddelení našej knižnice.
