Zoznámte sa... s Natáliou Oldenburgovou

Natália Vogelová von Friesenhof sa narodila 8. apríla 1854 vo Viedni, no už ako 8-dňové bábätko po prvýkrát zavítala do Brodzian, kde strávila veľkú časť svojho života. Jej rodičia vlastnili Brodziansky kaštieľ, ktorý po ich smrti ako jediná dcéra zdedila a stala sa jeho poslednou majiteľkou. Krásna štíhla barónka očarila svojim pôvabom nielen Európu ale celý svet. Písalo sa o nej dokonca aj v časopise The New York Times ako o „Krásavici viedenskej spoločnosti“. Svoje všestranné vzdelanie získavala od ranného veku vo Viedni, ale každé jej leto patrilo brodzianskemu vidieku. Práve tam sa v nej prebudilo hlboké sociálne cítenie, láska k pospolitému ľudu, zvieratám, prírode a umeniu.

zdroj: en.wikipedia.org

Jej intelekt bol znateľný v jej pokrokových myšlienkach, názoroch ale i v jazykovom nadaní. Jej rodná reč bola nemčina, ale hovorila i po francúzsky, anglicky, rusky a slovensky. Náš materinský jazyk ovládala výborne, v slovenčine čítala, písala i prednášala.

Bola tiež nesmierne talentovaná v mnohých formách umenia. V mníchove študovala maliarstvo, maľovala najmä portréty ľudí a zvierat. Nejeden obyvateľ Brodzian bol zvečnený na jej plátne.

Už ako 13 ročná písala svoje prvé básne, ktoré zožali značný úspech. Jej literárna tvorba, aj keď tá je z jej talentov najmenej známa, tvorí významnú špecifickú súčasť slovenskej poézie. Jej literárny talent určite pramení aj z vplyvu jej strýka Alexandra Sergejeviča Puškina. Hoci sa so svojím strýkom nikdy nemohla stretnúť, so svojou rodinou v Rusku udržiavala blízky vzťah. Sám Puškin nikdy v Brodzanoch nebol, no jeho pamiatka v obci stále žije, i vďaka múzeu, ktoré bolo vytvorené na jeho počesť.

Venovala sa i hre na klavír, ktorou sprevádzala svoj krásny spev. Vďaka nemu sa do nej bezhlavo zamiloval jej manžel Elimar Oldenburský a i napriek nesúhlasu jeho rodiny sa s Natáliou zosobášil. Manželia žili v láskyplnom a harmonickom vzťahu až do Elimarovej smrti. Mali dve deti, Friederiku a Alexandra, ktoré skonali skôr ako ich matka barónka Oldenburgová.

zdroj: en.wikipedia.org

Po mnohých rodinných tragédiách Natália pociťovala veľký žiaľ, ktorý jej pomohla prekonať dlhoročná láska k zvieratám. Pri kaštieli chovala najmä kone a psy. Venovala sa chovu Leonbergerov.  Každý miláčik mal vlastné meno a psy sa vraj zúčastňovali aj pri rodinnom stolovaní. V Brodzanoch vytvorila psí cintorín, kde mal každý z nich svoj vlastný náhrobok.

Vďaka citlivej duši a veľkému srdcu sa venovala filantropii. Riadila sa heslom „Peniaze nerobia človeka bohatým, ak nemá zároveň bohaté srdce.“ Svoju charitatívnu činnosť rozvíjala ako vo Viedni tak aj v Brodzanoch. Založila tu niekoľko výrobní, ako tehelňu a škrobáreň, ale podieľala sa aj na chode pivovaru a pálenice. V obci založila prvé družstvo a bola členkou mnohých výborov. Snažila sa obec neustále rozvíjať a preto založila Gazdovské kasíno. Slúžilo rovnako na zábavu, tak aj na vzdelávanie, vďaka prednáškam organizovaným v rámci Gazdovského čítacieho kruhu.

Pre chudobné brodzianske rodiny zabezpečovala zdravotnú starostlivosť, v nemocnici aj školskej ošetrovni, ktoré pomohla vybudovať. Sama sa podieľala na liečení starých a chorých, na výrobe bylinných liečiv a financovaní stravy pacientov.

Záležalo jej aj na kultúrnom živote v obci. Jej láska k hudbe a tancu sa odzrkadlila v organizovaní koncertov, divadelných predstavení, majálesov, osláv a každoročnej účasti na dožinkových slávnostiach. Na každé Vianoce nechala v miestnej knižnici postaviť veľkú jedličku, pod ktorou si všetky deti z dediny našli vytúžený darček. Sama Natália milovala knihy, a to sa snažila vštepiť aj miestnym deťom, ktorým na ne rada prispievala.

Dobrosrdečnosť sa jej vracala v pekných slovách miestnych, radosti brodzianskych detí a šťastných očiach psov. Ľudom milovaná barónka Natália bola síce pôvodom cudzinkou no srdcom Brodzianka. Brodzany milovala, práve tam, spätá s prírodou, našla to po čom túžila jej duša. Zomrela 9. jaunára 1937. Jej pozostatky sú uložené v evanjelickej kaplnke na Hôrke v blízkosti letohrádku Babylon.

Práve letohrádok Babylon bol pre kňažnú Natáliu útočiskom po smrti manžela. Dala ho postaviť v roku 1911. Hovorí sa, že v najlepších rokoch bol plný kníh, obrazov, hudobných nástrojov a iných vzácností. Terasu vraj zdobil veľký hvezdársky ďalekohľad. Aj keď v súčasnosti je z neho už len nesprístupnená zrúcanina, stále dýcha magickou atmosférou, ktorú sa oplatí vidieť aspoň z diaľky.  

Opačný osud mal ale obľúbený renesančný Brodziansky kaštieľ, pochádzajúci zo 17. storočia, v ktorom od roku 1979 sídli už spomínané Slovanské múzeum A.S. Puškina. Historickú časť expozície tvoria pozostalosti a spomienkové predmety rodu Friesenhofovcov, ktoré približujú návštevníkom život tejto šľachtickej rodiny. V múzeu sa taktiež dozviete o živote významného A.S. Puškina a jeho vplyve na slovenskú literatúru.  

Ak vás zaujal životný príbeh Natálie Oldenburgovej, viac sa dozviete v knihe Jany Judinyovej Natália Oldenburgová – zabudnutá perla Ponitria, ktorú nájdete v našej knižnici v oddelení regionálnej literatúry.

Video z okolia letohrádku si môžete pozrieť tu -> https://www.youtube.com/watch?v=abxcrI67A60