Zoznámte sa... s Viliamom Šimkom
Viliam Šimko sa narodil 15. júla 1890 v Klobušiciach. Bol to prostý človek, ktorý miloval prírodu a ona zase jeho. Dá sa povedať, že záhradníčenie mal priamo v krvi, vďaka svojmu otcovi, ktorý bol tiež vášnivým záhradníkom. Viliam Šimko sa teda rozhodol ísť po jeho stopách a ako mladý učeň odišiel na štúdium do Viedne. Za záhradníka sa učil priamo u viedenského kniežaťa Montenuovo. Po štúdiu pracoval najskôr v Nemecku a neskôr v Maďarsku, na panstve župana Kállaya v Kállósemjén. Práve na jeho zahraničnej praxi získal množstvo skúseností v oblasti botaniky a pestovania rastlín, ktoré z neho urobili priam záhradníckeho majstra.
Ani jeho však neminula vojenská služba, vykonával ju priamo počas 1. svetovej vojny. V roku 1918 sa konečne vrátil do svojej rodnej zeme a zavítal k nám na Hornú Nitru. Na bojnickom panstve práve hľadali nového zámockého záhradníka, čo bolo miesto priam vyšité pre Viliama Šimka. Aj preto Bojniciam a zámockému parku venoval viac ako 40 rokov svojho života. Zotrval tam aj pri všetkých výmenách vlastníkov Bojnického zámku, pretože jeho prácu odvádzal naozaj svedomite.
Viedol celé záhradníctvo, staral sa o všetku zeleň, či už priamo v Bojnickom zámku alebo v jeho okolí. Postaral sa aby bol celý zámok ešte väčšmi skrášlený kvetmi. Hovorí sa, že vďaka nemu bola Huňadyho sála vždy vyzdobená farebnými muškátmi.
Dá sa povedať, že zo zámockého parku spravil botanickú záhradu. Vďaka poznatkom zo zahraničnej praxe v parku vysádzal rozličné cudzokrajné rastliny a dreviny, niektoré sú zachované až dodnes. Dokonca veľmi rád experimentoval v krížení druhov, za čo bol neraz obdivovaný. Najviac ale obľuboval klasické šípové ruže.
Krátko pracoval i pre bojnické kúpele, pre ktoré pestoval zeleninu. Tiež mal na starosť veľký ovocný sad v bojnickej „Bažantnici“, rozprestierajúci sa od zámku až po dnešné kúpalisko Čajka. Pestoval tu najmä jablká, hrušky a slivky.
V Bojniciach našiel skvelé miesto pre život. Oženil sa a mal dve dcéry. Bojničania ho familiárne prezývali „Apuško“ a jeho ženu „Aňuka“. S manželkou zdieľali spoločnú záľubu v pestovaní kvetov. Práve ona viazala krásne kytice ako dekoráciu pre Bojnický zámok.
Vo voľnom čase sa venoval dobrovoľnému hasičstvu. Bol veliteľom Okresnej hasičskej jednoty v Prievidzi a určitý čas viedol i hasičské zbory v Bojniciach a Dubnici. Za dobrovoľnícku činnosť bol niekoľkokrát vyznamenaný.
V roku 1960 sa skončilo jeho pôsobenie na Bojnickom zámku a odišiel do dôchodku. Zomrel 31. októbra 1980 vo veku 90 rokov, pochovaný je na cintoríne v Bojniciach.
Viliam Šimko určite patril k významným obyvateľom Bojníc i keď možno menej známym. Stačí sa pozrieť na rozkvitnutý zámocký park a množstvo všakovakých rastlín, ktoré tam rastú práve vďaka nemu.
Bojnický zámocký park patrí medzi najkrajšie a najhodnotnejšie na Slovensku. Je sadený ako prírodno-krajinský park v okolí celého Bojnického zámku a zoologickej záhrady a siaha až po Strážovské vrchy. Prvá zmienka o vybudovaní zámockého parku je z roku 1910. V súčasnosti má charakter anglického parku. Celý sa nesie v čarovnej atmosfére, ktorá perfektne ladí s romantickým Bojnickým zámkom. Park je veľmi obľúbeným miestom nielen pre turistov ale aj miestnych obyvateľov. Čas strávený v tomto krásnom prírodnom prostredí je priam stvorený na relax.
Najvzácnejšia a najobľúbenejšia atrakcia je viac ako 700-ročná Lipa kráľa Mateja, ktorú podľa povesti zasadil sám Matúš Čák Trenčianky. Ďalšími vzácnymi drevinami sú napríklad mohutné Ginko biloba, magnólia a sakura z Japonka alebo cypruštek nutkanský zo Severnej Ameriky.
Viac o obľúbených Bojniciach nájdete u nás v knižnici na regionálnom úseku.
